Slovo do sveta

Médiá a marketing majú dnes obrovský vplyv na nás všetkých. Vplývajú na naše myslenie, cítenie, názory i celkovú mienku. Sú ideálnym prostriedkom, ktorý dokáže zasiahnuť masy najrôznejších ľudí po celom svete a odovzdať im nejakú informáciu, posolstvo. V súčasnosti sa ľudia veľmi radi a najmä veľmi ľahko nechávajú ovplyvňovať tým, čo nastoľujú média.

Marketing je jedna z foriem, ktoré začali ťažiť na novodobom fenoméne sociálnych sietí, internetu, fotografiám a celkove médiám a to z túžby žien po krásnej štíhlej postave a z mužskej hrdosti vyzerať atraktívne a vyšportovane. Hodnoty a ideály vyzerať sexy, stravovať sa zdravo, cítiť sa fit a športovať boli a sú vždy určite dobrou voľbou.

Napriek tomu, sa však v súvislosti s touto témou čoraz viac prehlbuje obrovský problém. Problém, ktorý sa však nijak nerieši, ale za to môže mať katastrofálne dôsledky. Problém mladých, moderných, aktívnych ľudí zvaný hastagom na sociálnych sieťach #fit #healthyfood #healthylifestyle #fitnessmotivation #diet #model atď., alebo fenomén fitness, bodybuildingu, modelingu  a zdravého životného štýlu.

Médiá nám v súčasnosti prezentujú ideály krásy, ktoré si ženy predstavujú v mierach 90-60-90, v plochých bruškách a vypuklých zadkoch a muži v ich sile, vyvinutom svalstve, proporciám tela a fyzickom výzore. V snahe ukázať sa sebe, okoliu, ale najmä na sociálnych sieťach sa často ženú za touto vidinou.  Avšak za akú cenu? Myšlienky mladých ľudí pohltených fenoménom jedla, diétou, telesnou hmotnosťou, cvičením a výzorom sa stávajú dôležitejšími než všetko ostatné.

Môžeme predpokladať, že výskyt moderných porúch príjmu potravy, akými sú napríklad bigorexia, ortorexia, exorexia, sú tiež čiastočne podmienené mediálnym vplyvom. Často vidíme ľudí, ktorý žijú na sociálnych sieťach týmto spôsobom života, ale podľa súčasných poznatkov z výskumov sa zistilo, že väčšinu tento zdravý životný štýl sociálnych sietí natoľko pohltí, že spadnú do kolobehu chorobnej závislosti. Tá sa ukazuje aj ako riešenie problémových a emocionálnych situácií prostredníctvom jedla. Často to má za následok termíny ako mentálna anorexia, mentálna bulímia, záchvatové prejedanie sa, diéta či iné formy poruchy. Polopravdy a klamstvá vyplývajúce z dokonale naštylizovaných fotografií vyvolávajú aj mentálne problémy ako depresie, úzkosť, poruchy spánku a celkovo komplexy voči sebe samému a celkovému vzhľadu.

Instagram ako sociálna sieť je najväčším terčom kritiky. K tomuto záveru dospeli aj vedci vo výskume #StatusOfMind, ktorý bol vedený britskou Kráľovskou asociáciou pre verejné zdravie v spolupráci s hnutím Young Health Movement. Výskumníci oslovili 1479 ľudí, aby zistili ako sa cítia v súvislosti so sociálnymi sieťami Facebook, Youtube, Instagram, Twitter či Snapchat. Jediná sieť s pozitívnym ohlasom bol Youtube. Ako najmenej negatívny dopadol Twitter, za ním Facebook, Snapchat a najhoršie dopadol Instagram. Respondenti z výskumu ho označili ako sociálnu sieť, ktorá im spôsobuje psychické problémy a komplexy so svojím vzhľadom. Jeden z opýtaných z výskumu pre CNN povedal, že problémom instagramu je aj to, že ženy sa často krát porovnávajú s nereálnymi fotografiami na sieti, ktoré sú zväčša upravované (napr. photoshopom). Tým pádom majú dievčatá pocit, že nie sú pekné, ich postavy nie sú dostatočne vyšportované, štíhle a to aj napriek tomu, že vedia, že zverejňované fotografie bývajú manipulované a upravované filtrami a photoshopom.

Prieskum spoločnosti Kaspersky Lab taktiež poukázal na aktivity sociálnych sietí, ktoré môžu vyvolať negatívne pocity. Vo väčšine prípadov išlo o sklamanie z nedosiahnutého počtu lajkov na ich príspevky. Až 42%  respondentov priznalo žiarlivosť, keď ich známi boli úspešnejší v počte lajkov. Za pozornosť tiež stoja aj ďalšie výsledky výskumu. Z nich vyplýva napríklad aj: sociálne médiá boli opísané ako viac návykové než cigarety a alkohol, miera úzkosti a depresie mladých ľudí za posledných 25 rokov vzrástla o 70%.

Existuje mnoho príbehov ľudí, ktorí vešali na instagram množstvo fotiek jedla a svojej postavy, kde ich vlastná posadnutosť dohnala k vážnym zdravotným ale i psychickým problémom. A čo s tým? Ako využívať pozitívne efekty a naopak eliminovať tie negatívne?

Rozhodne sa aj ja zhodujem s názorom autora spomínaného výskumu. Podľa neho sa nežiada, aby sa zrušili filtre a používanie Photoshopu, ale radšej aby dali ľudom vedieť, ktoré fotografie sú upravované. Aby používatelia nebrali tieto fotografie/obrázky za skutočné. S týmto súhlasia aj respondenti výskumu. 71 % mladých ľudí by uvítali vytvorenie pop-up okien (varovaní) o používaní sociálnych médií a 68 % z nich je za to, aby sociálne siete ako je napr. spomínaný instagram označovali fotografie, ktoré boli nejakým spôsobom upravované. 84 % by zároveň uvítalo, aby sa na školách začalo vyučovať o používaní a bezpečnosti sociálnych sietí.

Vplyv médií, sociálnych sietí nemôžeme priamo považovať iba za negatívny. Ale privodzovanie si chorôb, fyzických či psychických, ktoré účinkujú cez médiá a sociálne siete určite nie sú v poriadku. Najmä ak (napr. marketéri) robia takúto činnosť zámerne proti iným osobám, na ktoré by to mohlo mať dosah a vplyv. Takýchto ľudí môžeme považovať za manipulátorov cez médiá, resp. cez sociálne siete. Preto sa snažme aj my kontrolovať, pozorovať a sledovať skutočné profily ľudí. Nenechajme sa uniesť do sveta nereálnych, nadizajnovaných a „dokonalých“ ľudí. Čím je človek mediálne gramotnejší, tým je menšia pravdepodobnosť že mediálny manipulátor uspeje.